Už druhý rok po sebe sme sa vydali na plachtársky výlet do slovinského mestečka Bovec, lietať do Julských Álp. Po minuloročných skúsenostiach a zážitkoch sme si nemohli nechať ujsť jarnú termiku na krásnom letisku obklopenom vysokými horami.
Tento rok posádku tvorili Ľubomír Beluško, Martin Marinčák, Marián Bača, Peter Tirpák a Jozef Pavlinský. Po dohode s miestnym plachtárskym pilotom a inštruktorom Jurem Kavšekom sme dorazili na letisko vo štvrtok 25.5.2017 poobede, aby sme vyplnili všetky potrebné dokumenty a absolvovali školenia. Zvyšok dňa sme načerpali atmosféru letiska a samotného mestečka Bovec v krásnom prostredí. Je to vcelku malé mestečko s približne 1600 obyvateľmi, v ktorom je cestovný ruch počas celého roka. V zime je to atraktívne pre lyžiarov, snowboardistov a skialpinistov a v lete pre kajakárov, potápačov, horolezcov, paraglidistov
a samozrejme v neposlednom rade plachtárov.
Lietanie v tomto prostredí je veľmi špecifické a odlišné ako lietanie u nás. Je preto nevyhnutné zoznámiť sa s prostredím v dvojmiestnom vetroni.
Po našich minuloročných dvojitých letoch na Blaníkoch sme tento rok
mohli okúsiť, aké to je lietať v Alpách na jednosedalových vetroňoch. K dispozícii sme mali Pilatus B4 a Phoebus B, na ktoré sme sa preškolili. Lietanie na jednomiestom vetroni v tomto prostredí si vyžaduje 100% sústredenosť a koncentráciu, je potrebné dobre sa rozhodovať a v správny čas identifikovať potenciálny problém.
Základom úspešného letu v Bovci je bezprostredne blízke lietanie pri skalnatých kopcoch. Termika funguje aj pri točení v kruhoch ale je to nevýhodné, pretože počas blízkeho letu pri skalách v rovnom lete naberiete viac výšky ako pri snažení sa točiť stúpavé prúdy ďalej od skál ale v pravidelných kruhoch. Stúpania ďalej od skál sú veľmi úzke, strašne turbulentné a skoro sa nedajú ustrediť. No keď sme sa odhodlali letieť blízko skaly a spomenuli sme si na minuloročné lety s Jurem, vybrali sme sa aj my rovnakou cestou. Bez točenia sa popri masíve dá letieť cez hranicu do Talianska. My sme zaleteli len asi 30km no dá sa aj ďalej. Potom späť po svahu s preskokom na druhý hrebeň, po ktorom sa dalo letieť ďalších 20 km s využitím termiky blízko svahu a rozumným preskokom sme sa dostali až do údolia, ktoré bolo z jednej strany uzavreté a stúpania
tam v rovnom lete presahovali 6m/s. Takýmto letom sme preleteli približne 110km bez akéhokoľvek krúženia a preleteli sme to
asi 2-3 krát.
Pri takomto lietaní kedy je nutná 100% koncentrácia a je aj celkom problém vydržať vo vzduchu viac ako 4 hodiny. Sústredenosť vás vyčerpá natoľko, že sa zvyšuje chybovosť v riadení a rozhodovaní. Je nutný tréning a opakované lietanie v horskom prostredí. Rovnako sme to pozorovali aj na sebe, pretože po pristátí sme boli všetci unavení a po večeri sme chodievali pomerne skoro spať. Zaujímavým bolo aj stretnutie s europo-
slancom za Slovinsko Alojzom Peterlem. V nedeľu nám Jure oznámil, že Phoebus nebude pre nás k dispozícii pretože príde bývalý predseda vlády, mimochodom aj kandidát na prezidenta a inak politicky zainteresovaný človek. Na počudovanie to bol celkom príjemný pán, s ktorým sme sa porozprávali aj o lietaní, ale napríklad aj o Slovensku a jeho návštevách u nás.
Skúsiť lietanie v Alpskom prostredí by mal každý plachtár. Nie, nie sú to Tatry, Tatry sú síce krásne, ale je to len zlomok oproti Julským Alpám v Bovci. Veľmi to pomôže plachtárom pri ich rozvoji, dodá im to skúsenosti, ktoré nikde inde nezískajú. Je to síce náročné a členité prostredie, ale keď to vyskúšate raz, budete sa tam vracať stále.
My sme tam boli už 2x a verím tomu, že tam budeme chodiť každoročne! Už teraz sa tešíme na ďalšiu návštevu a lietanie v Bovci!
Letu zdar!
Ing. Jozef Pavlinský
