Písal sa rok 2019 a v aeroklube sme priebežne obmieňali vetrone za novšie a výkonnejšie. Tento rok prišla na rad posledná „Osa“ a rozhodli sme sa pre výmenu za C101D Pegase. Typ D má zmenený tvar krídla a dosahuje kĺzavosť až 42,5 pri 105 km/h. Tým pádom by sa mohol stať najvýkonnejším vetroňom v Prešove.
V septembri sa podarilo nájsť jeden kus na predaj, problémom bol už iba dovoz. Vetroň sa totiž nachádzal až za francúzskym mestom Tours, vzdialeným 2000 km. Tým došlo k prekonaniu klubového rekordu – v roku 2013 sme kúpili C201B Marianne z 1800 km vzdialeného Rouen.
Plán trasy:
Na cestu sme sa vydali v pondelok o 17:00 z Košíc južnou trasou cez
Rakúsko a Nemecko. V Nemecku sme stratili takmer hodinu v rannej
zápche pri Stuttgarte a vplyvom súvislých obmedzení kvôli oprave
diaľnic. „Rozbehlo“ sa to až pri francúzskych hraniciach a naplno sme
pokračovali naprieč francúzskom. Na diaľniciach sme vo Francúzsku
strávili 650 km z celkových 668 km čo svedčí o fakte, že Francúzsko má jednu z najhustejších diaľničných sietí na svete.
Aeroklub Touraine Planeur sa nachádza medzi malebnými dedinkami, bez GPS navigácie by sme ho hľadali dlho, našťastie technika nesklamala a dorazili sme v utorok cca o 16:30:
Odbočka z hlavnej cesty, streetview: https://goo.gl/maps/iNDk5gfRVoY45D526
Odbočka priamo k aeroklubu, streetview: https://goo.gl/maps/G4VxLWTyGyAp6gia8
Privítal nás predseda aeroklubu Francois a veľmi ochotne nám ukázal
priestory aeroklubu. Touraine Planeur je na naše pomery veľmi aktívnym klubom. Majú vyše 200 pilotov, za minulý rok vyškolili 10 nových pilotov a 9 sólistov.
Hangár na vetrone:
Kompletný zoznam techniky uvádzajú na svojej stránke:
http://www.touraine-planeur.org/Site-Touraine-Planeur/index.php/presentation/le-materiel
V skratke: 3 kusy Pegase, Marianne, SNC-34 Alliance, PW-6, Twin Astir, ASK-13, Astir, Discus,…
Dielňa:
Simulátor so zdvojeným riadením, beží na PC Simulátore Condor 1:
Zaujímavosťou pre nás bol navijak s nekovovými lanami na podvozku Renault:
Počas tejto prehliadky sme si obzreli aj náš nový Pegase a uistili sme sa, že to bude dobrá kúpa. V tej chvíli pre nás bolo najpríjemnejším prekvapením útulné ubytovanie, ktoré si pre nás pripravili. Bolo to vo vidieckom domčeku hneď pri letisku. Navyše nás vnútri čakala výborná domáca večera a čerstvé croissanty na raňajky:
Domček:
Architektúra je tam unikátna, toto bol vedľajší domček:
A síce sme boli po dlhej ceste unavení, rozhodli sme sa spoznať aspoň kúsok z okolia. Francois nám odporučil navštíviť neďaleké mesto Loches. Ide o malé mestečko s bezmála 6000 obyvateľmi, ale zaujme krásnou architektúrou a jeho dominantou je stredoveký zámok.
My sme tam dorazili až po zotmení, ale kráse mesta to neubralo, skôr naopak. V uliciach bolo minimum turistov a mohli sme pokojne objavovať atmosféru úzkych uličiek:
Po prehliadke centra mesta sme si dopriali zaslúžený odpočinok, pretože na druhý deň sme chceli vyraziť späť čo najskôr. Príjemným prekvapením bolo, že vo Francúzsku svitá približne o hodinu neskôr ako u nás a tak sme si primerane oddýchli. Nasledovali čerstvé croissanty, káva a mohli sme ísť na obhliadku tranďáku:
Navonok vyzeral pekne, ale stále sme nevedeli ako rýchlo sa s ním bude dať ísť po diaľnici bez toho, aby sa rozkýval. A keďže nám cesta bez tranďáku trvala takmer 24 hodín, boli sme pripravení na to, že späť pôjdeme aspoň 26-27 hodín.
Záverečná spoločná fotka s členmi aeroklubu:
Nasledovala ešte rozlúčka pri poháriku vínka a pod dozorom letiskových psíkov:
A mohli sme vyraziť:
Najkrajším prekvapením bolo, že tranďák zvládal rýchlosť 110 km/h (GPS) úplne bez zaváhania. Skúšali sme aj 120-125 km/h, ale pri predbiehaní sa vždy trochu rozkmital. Preto sme si zvolili cestovnú rýchlosť 110-115 km/h ako najbezpečnejšiu možnosť.
Diaľnice vo Francúzskus sú spoplatnené inak ako u nás a platí sa za každý prejdený kilometer. Vždy pri východe z diaľnice je mýtna brána a mýto sa vypočíta na mieste. Cestou do Tours sme platili 65 €, na cestu späť sme počítali s rovnakou sumou. Mýto sa však platí podľa výšky vozidla a vozidlá nad 2 metre spadajú do kategórie 2. Tým pádom sme pri ceste späť platili vyše 90 €.
Ďalej pokračovala cesta bez problémov, cez noc sme zvládli Nemecko a Rakúsko, ráno sme už boli za Bratislavou. Síce sme museli častejšie tankovať, ale nestáli sme v zápche a tak sa nám podarilo prísť do Prešova vo štvrtok o 12:30, takmer presne po 24 hodinách od štartu:
Celkovo to bolo 4286 kilometrov za 3 dni, 373 litrov benzínu a 2×24 hodín na ceste.
V sobotu prebehol úspešný zálet a prvé fotenie na prešovskom letisku:
